MEDZINÁRODNÉ
PRÁVO
VE
REJNÉ
2:
letný semester
doplnené prednášky
2006/2007
UNIVERSITAS TYRNAVIENSIS FACULTAS IURIDICA
NEOFICIÁLNE UČEBNÉ TEXTY
M
EDZINÁRODNÉ PRÁVO
VEREJNÉ
II.
DOPLNENÉ PREDNÁŠKY LETNÉHO SEMESTRAMEDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ II.
i | O b s a h
OBSAH
1. ŠTÁTNE ÚZEMIE ... 1
NADOBUDNUTIE ŠTÁTNEHO ÚZEMIA ... 2
STRATA ŠTÁTNEHO ÚZEMIA ... 4
ÚZEMNÁ VÝSOSŤ (TERRITORIAL SUPREMACY) ... 4
ŠTÁTNE HRANICE APOHRANIČNÝ REŽIM ... 5
ŠTÁTNA HRANICA SLOVENKA ... 7
ANTARKTÍDA ... 8
KOZMICKÝ PRIESTOR ANEBESKÉ TELESÁ ... 9
2. OBYVATEĽSTVO ŠTÁTU ... 12
OBYVATEĽSTVO ... 12
ŠTÁTNE OBČIANSTVO ... 12
CUDZINEC ... 15
BEZDOMOVCI ... 17
UTEČENCI ... 17
PRÁVO DIPLOMATICKEJ OCHRANY ... 18
3. PRÁVNE REŽIMY MORA A VZDUŠNÉHO PRIESTORU ... 21
PRÁVNY REŽIM VZDUŠNÉHO PRIESTORU ... 21
REŽIM VNÚTROZEMSKÝCH RIEK ... 21
PRÁVNY REŽIM MORÍ ... 22
4. ZAHRANIČNÉ VZŤAHY ... 26
ORGÁNY ŠTÁTU PRE ZAHRANIČNÉ VZŤAHY... 26
DIPLOMATICKÁ MISIA ... 27
STÁLE MISIE ... 28
KONZULÁRNY ÚRAD ... 28
ÚLOHA PREZIDENTA V OBLASTI ZAHRANIČNÝCHVZŤAHOV ... 29
MEDZINÁRODNÁ ORGANIZÁCIA ... 30
5. PRÁVO MEDZINÁRODNÝCHORGÁNOV A ORGANIZÁCIÍ ... 31
MEDZINÁRODNÉ KONFERENCIE (MEDZINÁRODNÉ ORGÁNY)... 32
MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE (MO) ... 35
6. VYBRANÉ MEDZINÁRODNÉORGANIZÁCIE ... 39
ii | O b s a h
EURÓPSKA ÚNIA ... 44
ORGÁNY EURÓPSKEJ ÚNIE ... 45
OECD - ORGANIZÁCIA PRE HOSPODÁRSKU SPOLUPRÁCU A ROZVOJ ... 48
OBSE - ORGANIZÁCIA PRE BEZPEČNOSŤ A SPOLUPRÁCU V EURÓPE ... 48
LIGA ARABSKÝCH ŠTÁTOV ... 49
RADA VZÁJOMNEJ HOSPODÁRSKEJ POMOCI ... 50
ORGANIZÁCIA AFRICKEJ JEDNOTY (TERAZ AFRICKÁ ÚNIA) ... 50
NATO ... 50
7. MEDZINÁRODNO-PRÁVNA OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV ... 52
HISTORICKÝ VÝVOJ OCHRANY ĽUDSKÝCH PRÁV ... 52
VŠEOBECNÁ DEKLARÁCIA ĽUDSKÝCH PRÁV ... 53
MEDZINÁRODNÝ PAKT O HOSPODÁRSKYCH, SOCIÁLNYCH A KULTÚRNYCH PRÁVACH ... 54
MEDZINÁRODNÝ PAKT O OBČIANSKYCH A POLITICKÝCH PRÁVACH ... 55
1) OCHRANA ŽIVOTA, SLOBODY A ZDRAVIA ... 56
2) OCHRANA ŽIEN A DETÍ ... 57
3) OCHRANA PRÁCE ... 59
4) ZÁKAZ RASOVEJ DISKRIMINÁCIE ... 59
5) OCHRANA NÁRODNOSTNÝCHMENŠÍN ... 59
8. EURÓPSKY SYSTÉM OCHRANY ZÁKLADNÝCH ĽUDSKÝCH PRÁV ... 61
EURÓPSKY DOHOVOR OĽUDSKÝCH PRÁVACH ... 61
EURÓPSKA SOCIÁLNA CHARTA ... 65
EURÓPSKA OCHRANA MENŠÍN ... 67
9. ODZBROJENIE ... 69
OBMEDZENIE ZBROJENIA, ODZBROJENIE ... 69
JADROVÉ ZBRANE ... 70
OTÁZKA ŠÍRENIA JADROVÝCH ZBRANÍ ... 72
OBLASTI BEZ JADROVÝCHZBRANÍ ... 74
10. ODZBROJENIE II. ... 75
BAKTERIOLOGICKÉ ZBRANE (BIOLOGICKÉ) ... 75
CHEMICKÉ ZBRANE ... 76
KONVENČNÉ ZBROJENIE V EURÓPE ... 78
ZÁKAZ OBCHODOVANIA SOZBRAŇAMI ... 79
PROBLEMATIKA MÍN ... 79
KONVENČNÉ ZBRANE V AMERIKE ... 80
MEDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ II.
iii | O b s a h
JEDNODUCHÁ/ PROSTÁ NEUTRALITA ... 81
TRVALÁ NEUTRALITA ... 82
PRÁVO OZBROJENÝCH KONFLIKTOV ... 83
ZAČATIE VOJENSKÝCH OPERÁCIÍ ... 85
UKONČENIE VOJENSKÝCH OPERÁCIÍ AVOJNOVÉHO STAVU ... 87
MEDZINÁRODNÉ HUMANITÁRNE PRAVO ... 88
ZOZNAM
SPRACOVANÝCH PRÍPADOV
:
Istvan Mátyus vs. SR ... 62Posudok MSD vo veci právnych následkov pokračujúcej prítomnosti JAR v Namíbii ... 52
Prípad chrámu Preah Vihear ... 6
Prípad Interhandel ... 20
Prípad Las Palmas ... 3
Prípad Nottebohm ... 15
Prípad Pani Loizidou v. Turecko ... 70
Prípad Pretty vs. Veľká Británia ... 70
Prípad Soering ... 20
1. ŠTÁTNE ÚZEMIE
1.
Š
TÁTNE ÚZEMIE
Štátne územie je časť priestoru, ktorá je vymedzenáštátnymi hranic a-mi. Podlieha suverénnej moci určitého štátu, je nedeliteľné ajednotné.
Ústava SR, čl.3:(1) Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedel i-teľné.
Štátne územie je trojrozmerný priestor, tvorí ho: a) suchozemský povrch a vodná hladina, b) priestor pod povrchom Zeme
c) a vzdušný priestornad zemským povrchom (national air space).
Suchozemský povrch (terrestrial territory = land terrritory) je časť územia vo vnútri štátnych hraníc, pričom to nemusí byť súvislé územie (patria sem aj ostrovy). Vodné hladiny ležia vo vnútri suchozemského územia alebo knemu priliehajú. Zpohľadu MP rozlišujeme medzi:
» vnútrozemskými vodami – inland/internal/national waters (náro d-né rieky, jazerá, kanály, prieplavy, vrátene ich ústia do mora, prí-stavy niekedy aj morské zálivy a zátoky)
» a pobrežnými vodami – territorial sea/territorial waters – terito-riálne vody, pásy morských vôd určitej šírky, tvoria hranicu
Zemské vnútro1– priestor pod povrchom zeme a hladinami vôd, sm e-ruje do stredu Zeme.
Nadzemský vzdušný priestor nad suchou zemou a vodstvom určitého štátu (100km).
Podmienené územie štátu – budovy a pozemky na základe diplomati c-kej imunity, podzemné káble, lietadlá alode(označené výsostným znakom štátu).
Arktída–Nórsko, USA, Ruská federácia, Dánsko, Kanada. Rovnorame
n-ný trojuholník, vrchol –severný pól, odvesny sú poludníky, stretávajú sa kde
končí hranica. Sektorové trojuholníky.2
1 „Zemské nitro“ *Potočný+; subsoil under the land territory; na prednáške použila pojem vnútrozemie
Nadobudnutie štátneho územia
Štátne územie môžu nadobudnúť iba štáty, zákaz použitia sily. 1) originálne – pôvodné nadobudnutie
a. prvotná okupácia b. akcesia
2) odvodené – derivatívne nadobudnutie
a. zmluvné nadobudnutie štátneho územia i. cesiou
ii. adjudikáciou b. mimozmluvné
i. vydržanie
ii. anexia (tradičné MP, nie súčasné)
Prvotná okupácia – nadobúdajúci štát rozšíri svoju zvrchovanosť na územie bez pána alebo opustené. Tento výkon sa uskutočňuje dlhod o-bým výkonom suverénnej moci. Používal sa najmä vobdobí kolonizácie ako právny titul nadobudnutia územia. Teória MP vyžaduje k platnej oku-pácii nielen objavenie územia ale aj faktický aefektívny výkon moci na území.Materiálna podmienka –výkon suverénnej moci na území.Formá l-na podmienka –notifikácia, oznámenie úradnou cestou oovládaní územia. V súčasnosti stratila význam ak vynímame Antarktídu akozmický priestor.
Akcesia– spôsob nadobudnutia územia štátom, ktoré vzniklo pô-sobením prírodných síl alebo umelým vytvorením (naplaveniny, delty rieky, objavenie sa ostrova, zmena toku rieky, ktorá tvorí hranice medzi štátmi, tektonické pohyby...; umelá cesia –vysušovanie územia...)
Derivatívne spôsoby nadobudnutia štátneho územia
Prechod alebo prevod zvrchovanosti z jedného štátu na druhý sprevádza otázka sukcesie. Rozoznávam zmluvné amimozmluvné spôsoby.
1. ŠTÁTNE ÚZEMIE
Adjudikácia – Nadobudnutie štátneho územia na základe výroku rozhodcovského alebo súdneho orgánu. Podľa MP môže mať toto rozho d-nutie:
a) deklaratórnu povahu – obmedzí sa iba na vyhlásenie resp. potvrdenie už existujúceho právneho titulu/stavu
b) konštitutívnu povahu – nadobúdateľom územia je štát, ktorý d o-posiaľ nebol držiteľom tohto územia. Vzniká nový právny vzťah (napr.: ČSR vr. 1920 získalo časť Tešínska).
Vydržanie – nadobudnutie územia vdôsledku oprávnenej, nepr e-tržitej aneprerušovanej držby. Vyžaduje sa aj úmysel na tomto území vládnuť ako suverén ana druhej strane uznanie vydržania zo strany iných štátov. Sporná je otázka dĺžky vydržania.
Anexiu považovalo tradičné MP za legálny spôsob získania územia, pretože považovalo použitie sily za legálny prostriedok medzinárodnej politiky. Anexiu definuje ako násilné pripojenie časti alebo celého územia iného štátu po vojenskej porážke. Jednostranný akt víťazného štátu. S ú-časné MP zakazuje používať silu proti územnej celistvosti alebo nezávislosti štátov, preto neuznáva anexiu ako spôsob nadobudnutia štátneho územia.
Prípad
Las Palmas
V prípadoch sporných území je dôležité dokázať existenciu efektívnej
okupácie. Išlo ospor, kedy bolo potrebné dokázať, ktorý štát (Nizozemsko
proti USA –ako nástupcovi Španielska) má silnejší titul ku spornému územiu. V tomto prípade rozhodoval rozhodcovský súd vHaagu, 1928. USA založili
svoj nárok na titule objavenia, uznania zmluvou ablízkosťou ostrova. Niz
o-zemsko naopak založilo svoj nárok na suverenitu na mierovom anepretržitom výkone štátnej moci nad ostrovom. Nemožno však očakávať, že prejavy suv e-renity na malom a vzdialenom ostrove budú časté. Nevyhnutné však je, aby
výkon suverenity siahal do vzdialenej minulosti. Preto bol uznaný nárok Niz o-zemska. Titul objavenia bol právne nedostatočný, existuje iba ako titul k zal
o-ženiu suverenity nad ostrovom.
Pr
ípad Východného Grónska
Požiadavka efektívnej okupácie bola vyjadrená aj vrozsudku Stáleho dv
oblasť je terra nullius. Stály dvor dospel kzáveru, že nórska okupácia bola nelegálna a neplatná, pretože Dánsko prinajmenšom vposledných desiatich
rokoch vykonávalo svoje suverénne práva vdostatočnom rozsahu, aby bol konštituovaný platný titul pre suverenitu.
Strata štátneho územia
Zánik zvrchovanosti určitého štátu nad časťou alebo celým územím. Ak príde ku strate celého územia znamená to spravidla aj zánik štátu. (5)
1) prvotnej okupácii zodpovedá opustenie územia doterajším suv e-rénom úmyslom vzdať sa suverénnej moci nad územím.
2) prírastku zodpovedá strata časti alebo celého územia pôsobením prírodných síl –zánik územia (napr.: zaplavenie ostrova).
3) cesii, čiastočneadjudikácii avydržaniu faktická strata územia. 4) secesii zodpovedá, keď po predchádzajúcom povstaní príde
k strate časti územia pôvodného štátu (napr.: odtrhnutie Bangla-déšu od Pakistanu)
5) zánik suverénneho štátu
Územná výsosť
(territorial supremacy)
Charakterizujeme ako právo suverénneho štátu vykonávať nezávisle a výlučne všetku územnú noc na štátnom území.Prejavuje sa tak, že všetky PO/FO a veci na území podliehajú štátnej moci. História pozná prípady kedy štát bol oprávnený vykonávať výsostnú moc na cudzom území (napr.: kolónie, demilitarizácia, vojenské základne!...).
Demilitarizácia MP charakterizuje ako povinnosť územného suveréna nemať na určitom území vojenské posádky a sklady zbraní. MP pozná aj čiastočnú demilitarizáciu –ak štát má podľa zmluvy zákaz stavať nové skl a-diská zbraní, resp. mať nové územné posádky alebo zvyšovať stav voje n-ských posádok (napr.: Postupimská dohoda 1945 predpokladala úplnú demilitarizáciu Nemecka). Vojenské základne na cudzích územia predst a-vujú značné obmedzenie územnej výsosti jedného štátu vprospech iného (Guantanámo na Kube3).Príkladom obmedzenia územnej výsosti je aj me-dzinárodný status Kosova, rezolúcia 1244 o situácii v Kosove (1999), je právne záväzná; obsahuje opatrenia, ktoré sú potrebné pre obnoveniu
1. ŠTÁTNE ÚZEMIE
mieru v Kosove. Táto rezolúcia potvrdila záväzok členských krajín udržať sa na druhej strane však splnomocnila generálneho tajomníka OSN aby vytvo-ril spolu s medzinárodnáorganizáciami dočasnúsprávu v Kosove. Predsta-vuje akúsi prechodnúsprávu. Srbsko je stále suverénom na území ale fa k-tickú moc vykonáva misia OSN.
4
S územnou výsosťou asuverenitou súvisí:
Kondomínium –stav, kde dispozičnú moc –čiže územnú suveren i-tu nad určitým územím nevykonáva iba jediný štát, ale spolu sviacerými, ktorí sa zároveň delia aj ovýkon územnej výsosti. Príkladom je napríklad Andora (Francúzsko sUrgelským biskupom (Španielsky)
Koimpérium – ide o prípad, keď dispozičnú moc vykonáva iba j e-den štát ale územnú výsosť vykonávajú viaceré štáty (napr.: mesto Tangert –pod územnou suverenitou Maroka avýsosť vykonávali aj iné štáty).
Štátne hranice a
po
hraničný režim
Štátne hranice vymedzujú územie na ktoré sa vzťahuje suverénna moc štátu. Tvorí ju čiara, ktoré oddeľuje územie jedného štátu od druhého, alebo od medzinárodnej oblasti, ktoré nepodlieha suverénnej moci žia d-neho štátu (otvorené more, Antarktída). Hranica vedená po povrchu zeme alebo vôd súčasne ohraničuje podzemnýaj vzdušný priestor.
Štátne hranice:
a) prirodzené – orografické; kopírujú prírodný reliéf miesta (hrebene hôr, koryto rieky, breho jazera), snaha rešpektovať záujmy obyvateľstva (napr.: neoddeľujú osady od zdroja vody)
b) umelé – geografické; sú vedené priamočiaro bez ohľadu na prírodné útvary; osobitným druhom geografickej hranice: takzvané
astronomic-ké hranice, vedené vpriamej línii k poludníku alebo rovnobežke – iba v málo obývaných oblastiach
Spravidla hranice určujú medzinárodné zmluvy, ak nie tak obyčajové právo. Zmluvné vymedzenie hraníc sa realizuje v dvoch etapách:
1) delimitácia –určenie jednotlivých bodov hraníc avšeobecného smeru hraničnej línie, tým sa realizuje len všeobecné nepodrobné určenie hraníc
2) demarkácia hraníc – uskutočňuje sa priamo vteréne, presne vytýči hranice, zvyčajne zmiešané komisie zástupcov obidvoch štátov, na zá-ver demarkačný protokol –mapa je jeho súčasť. Komisia zabezpečí v y-týčenie hraničných znakov (kamenné stĺpy, medzníky...)
Pri vymedzovaní hraníc sa niekedy vychádza zprincípuuti possidetis – pravidlo, ktoré hovorí, že hranica medzi nástupníckymi štátmi bude stan o-vená tak, že zodpovedá administratívnym hraniciam medzi jednotlivými územiami predchodcu.
Pokiaľ hranicu nerieši medzinárodná zmluva, obyčajové právo o b-sahuje pravidlá pri určovaní prirodzených hraníc. Podľa obyčajového práva ak hranica prechádza pohoriami sa vždy určí hraničná čiara pri najvyšších hrebeňoch. Pokiaľ hranica prechádza po pohraničných jazerách tak hranič-ná čiara spája 2 body vktorých sa hraničná čiara dotýka jazera, pričom dodržiava rovnakú vzdialenosť od oboch brehov. Pri pohraničných spla v-ných riekach prebieha hranica stredom splavného toku – t.j. stredom hlav-nej plavhlav-nej dráhy.Morské hranice končia na vonkajšej hranici pobrežných vôd. Most –stred mosta, bez ohľadu ako tečie rieka5. ???
Prípad chrámu Preah Vihear
Starobylý chrám Preah Vihear stojí na skále, která je součástí pohoří Dank Rek, tvořící hranici mezi Thajskem a Kambodžou. Smlouvou z roku 1904 Thaj-sko (tehdy Siam) s Francií (tehdy protektor nad Kambodžou), že na území
kolem chrámů bude hranice sledovat vodní předěl pohoří Dank Rek a že pře
s-ná hranice bude určena smíšenou francouzsko-siamskou komisí. Později se ale
ukázalo, že při přesném vyměření hranic leží chrám na straně Thajska. V roce 1958 vypukl spor mezi Kambodžou a Thajskem, který byl předložen MSD.
Okolnosti volaly po reakci během přiměřené doby na stranu Siamských orgánů, neudělaly tak ani po mnoho let a tímto musí držet mlčky daný souhlas.
Nyní však se tvrdí vzastoupení Thajska, že v problému sporného pozemku
Preah Vihear, byl spáchán omyl, kterého si Siamské orgány nebyly vědomy
v době, kdy přistoupily na mapu. Je zakotvené právní pravidlo, že spor o omylu
nemůže být přípustný jako prvek způsobující neplatnost souhlasu, jestliže
strana žalující přispěla svým vlastním chováním komylu a mohli se jí vyhnout
nebo pokud okolnosti byly takové, protože strana vypověděla na základě
1. ŠTÁTNE ÚZEMIE
ného omylu. Když dvě země ustaví hranici mezi nimi, jedním zprvotních
předmětů je dosáhnutí stability a konečnosti. To je nemožné, jestliže hranice takto ustavená může vkaždém momentu a na základě nepřetržitě dosažite
l-ného procesu být zpochybněna a její oprava nárokována, kdykoli je objevena jakákoli nepřesnost. Taková hranice, by nebyla stálá, ale riskantní.
Štátna hranica Slovenka
Štátna hranica Slovenka ako nástupníckeho štátu tvoria bývalé česk o-slovenské hranice. Na západe nová hranica sČR. Štátne hranice má SR stanovené systémom bilaterálnych dohôd, prípadne multilaterálne. Kľúč o-vá zmluva medzi ČR a SR je o generálnom vymedzení hraníc z 29.oktébra 1992 –totožná s administratívnymi hranicami ČSR, odkázala na definitívne určenie hraníc v roku 1996. Zmiešaná komisia ukončila prácu v 1996(demarkácia). Druhá zmluva z 4.1.1996 skrátila hranicu zpôvodných 280 na 251 km a prišlo kvýmene 18 malých území o celkovej rozlohe 40 ha. Následne:
zmluva SR/Poľsko
zmluva medzi SR a MR o režime aspolupráci na št. hranici
zmluva s Ukrajinou o spoločných štátnych hraniciach
hranicu s Rakúskom stanovila mierová zmluva zr. 1919, následne 1973 bývalá ČSSR podpísal sRakúskom ospoločných hraniciach.
Pohra
ničný režim
Každý zvrchovaný štát má podľa MP oprávnenie vpásme ktorý prilieha k štátnej hranici so susedným štátom chrániť toto územie vhodnými a primeranými opatreniami a podnikať kroky k zamedz neoprávnenému vniknutiu na svoje územie nežiaducim osobám, cudzincom, pašerákom alebo teroristom.
Na hraniciach prichádza kincidentom, preto je potrebné mať
po-hraničný režim –upravuje pohyb osôb vpohraničí, prechádzanie cez hra-nice ale aj užívaniepozemkov na hranici štátu. Dôležitý pre vstup a pohyb v pohraničnom pásme.
A
ntarktída
6Zatiaľ čo Arktída je pomerne tesne spojená spriľahlými štátmi, prí-pad Antarktídy je iný. Preto vznikal historický konflikt, kto bude mať právo využívať nerastné bohatstvo Antarktídy.
Tieto spory vznikajúce na medzinárodnom fóre, vyvrcholili uspo-riadaním medzinárodnejkonferencie o Antarktíde 1.12.1959 vo Washin g-tone. Jej výsledkom bolo prijatie zmluvy o Antarktíde. Štáty sa v priebehu histórie snažili získať jurisdikciu nad týmto kontinentom, jednak preto že sa tam objavil obrovské množstvá nerastných surovín –zlato, striebro, žele z-ná ruda a uhlie.Ale aj argumenty vedeckého razu- že ho chcú využívať pre vedecké účely, napriek tomu došlo k tejto dohode o Antarktíde, v ktorej boli zadefinovane pravidlá a právny režim nad územím Antarktídy.
Pod pojmom Antarktída sa podľa zmluvy rozumie oblasť rozklad a-júca sa južne od 60° južnej zemepisnej šírky vrátane ľadových plytčín. Zmluvnéštáty vtejto zmluve už v preambule uznali, že je v záujme celého ľudstva, aby tento kontinent slúžil výlučné mierovým účelom, a aby sa nikdy nestal predmetom medzinárodných sporov. Zmluva bola podpísaná na dobu neurčitú. A zmluvnéštáty zmrazili svoje pôvodné nároky na úz e-mie Antarktídy, resp. nad výkonom zvrchovaných práv nad týmto územím. Tato zmluva zabezpečuje slobodný vedecky výskum v Antarktíde a medzinárodnú spoluprácu voblasti vedeckého výskumu. Všetky zmluvné štáty sa podpisom zmluvy zaviazali, že si budú, pokiaľ to bude možné, vz á-jomne vymieňať informácie o plánoch vedeckých prác, ktoré majú byt re a-lizovane v Antarktíde. A to aj preto, aby sa čonajefektívnejšie vynakladali prostriedky určené na vedecky výskum.
Štáty sa v tejto zmluve zaviazali na mierovévyužitieúzemia
Antar-ktídy. Zmluva zakazuje akékoľvek opatrenia vojenského charakteru (zria-denie vojenských základní, stavbu opevnení, organizovanie vojenských manévrov apod.) K implementácii tejto dohody, resp. na zabezpečenie realizácie tejto dohody bol vytvorený kontrolný mechanizmus; ktorý v sebe zahŕňa Inšpekcie priamo na mieste, letecké pozorovania, ako aj povinne podávanie informácií o všetkých výpravách organizovaných na území Antarktídyktoroukoľvek zmluvnou stranou. Zároveň zmluva v rámci
1. ŠTÁTNE ÚZEMIE
kontrolného mechanizmu určila pozorovateľov, ktorí majú slobodný pr í-stup v ktoromkoľvekčase do ktorejkoľvek oblasti Antarktídy z dôvodu kon-troly (inšpekcie) dodržiavaniarealizácie zmluvy zmluvnými stranami.
Zmluva o Antarktíde vytvorila akýsirámec pre právnyrežim Antar-ktídy. Tento je ďalej rozvinutý v ďalších zmluvách, ktoré sa tykajú tohto kontinentu. V praxi termín: antarkticky zmluvný systém označuje súbor medzinárodných dohovorov, ktoréupravujúprávnyrežimAntarktídy:
» Dohoda o zachovaní antarktických tuleňov – 1972
» Dohoda o zachovaní morských živých zdrojovAntarktídy – 1980
» Dohovor o úprave činností týkajúcich sa nerastných zdrojov Antarktídy – 1988
» Protokol o ochrane životného prostredia prijatý k samotnej zmluve o Antarktíde – 1991; v ňom sa zmluvne strany zaviazali k všestrannej ochrane životného prostredia Antarktídy; preto je zakázaná na území Antarktídyakákoľvekčinnosť, ktorá sa tykánerastnýchsurovín, okrem prípadov, kedy ide o vedecky výskum = je zakázanévyhľadávanie, prie-skum, rozvoj nerastných zdrojov Antarktídy.
Kozm
ický priestor a
nebeské telesá
7Prenikanie do kozmického priestoru sa podarilo až koncom 50. ro-kov 20stor (USA, ZSSR). Najväčšízáujem o využívaní tohto priestoru na bol na účely vedeckého výskumu a prieskum - dokázali sa pomerne rýchlo do-hodnúť na právnom režime tak, aby vyhovoval medzinárodným štanda r-dom. Prvým dokumentom prijatým na medzinárodnej pôde, ktorý sa týkal tejto oblasti bola Deklaráciaprávnychzásad, ktorými sa riadi činnosť štá-tov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane mesiaca a iných nebeských telies. Prijalo ju VZ OSN 13. 12. 1963 – prijatím tejto deklarácie bola následneprijatáZmluva o zásadáchčinnosti pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných nebeských telies, bola to zmluva z januára 1967- tato zmluva je týmzákladným nor-matívnymrámcom, ktorý upravuje činnosťštátov v kozmickom priestore.
Tento rámec bol následne doplnený ďalšími medzinárodnými zmluvami:
» Dohoda o pomoci kozmonautom a ich návratu a o vrátení predmetov vypustených do kozmického priestoru z roku 1968.
» Dohoda o medzinárodnej zodpovednosti za škodyspôsobené kozmic-kými objektmi – 1972
» Dohoda o registrácii objektov vypustených do kozmického priestoru – 1975
» Dohoda o činnostištátov na Mesiaci a inýchnebeskýchtelesách– 1979 Tieto všetky dohody tvoria právny rámec kozmického priestoru vrátane Mesiaca a nebeských telies. Zaujímavosťou je, že žiadny z nich nestanovuje hranicu kozmického priestoru od Zeme. Túto otázku riešil Výbor pre mierové využívanie kozmického priestoru, ktorý je pomocným organom VZ OSN. Nepodarilo sa však doteraz prísť k jednotnému záveru. Preto sa dodnes vychádza z obyčajovej normy, na základe ktorej je možné konštatovať, že za hranicu medzi vzdušným a kozmickým priestorom,
podľa obyčajového práva považujeme najnižšie obežné dráhy okolo Ze-me, čo je cca 100-110 km nad zemských povrchom.
Kozmicky priestor aj nebeské telesa sú voľne prístupné výskumu a využívaniu zo strany všetkých štátov. Využívať ich možno bez akejkoľvek diskriminácie, zároveň však platí pravidlo, že žiaden zo štátov si nemôže privlastniť kozmický priestor alebo nebeské telesá (toto neprichádza do úvahy). Všetkyštátymôžuvyužívať kozmicky priestor, Mesiac a iné nebes-ké telesa, aj tu platízásada, žetakétovyužívanie je možné iba pre mierové účely. Zmluva zakazuje budovanie vojenskýchzákladní, zriaďovanie vojen-skýchopevnení, realizáciu vojenskýchskúšok.
Vojenské satelity – tichá dohoda medzi USA-ZSSR – v čaše keď sa tieto dohadovali, tato časť bola z dohody vyňatá. Projekt Hviezdne vojny- Regan- nedošlo k jeho realizácii–takženedošlo k porušeniutýchtozmlúv. Zbrane hromadného ničenia, a iné zbrane nesmú štáty umiestňovať na obežnú dráhu Zeme, pripadne ich nesmúrozmiestňovať v kozmickom prie-store, alebo zavádzať na nebeské telesa. To sa netyká používania družíc, netyká sa ani využívania satelitnýchspojení, a tiežvyužívania týchto zaria-dení na meteorologickéúčely. V rámcitýchto dohôd, ktorévytvárajúprá v-ny rámec a právny režim v kozmickom priestore, boli prijaté ustanovenia týkajúce sa registrácieprístrojov azariadení, ktorésúvypúšťané do
re-1. ŠTÁTNE ÚZEMIE
gistrácie týchto objektov; si každý štát ponecháva jurisdikciu a kontrolu nad týmito objektmi zapísanými do registrov.
Kozmonauti sú považovaní všeobecné za vyslancov ľudstva – to znamená, že pre všetky štáty vyplýva povinnosť im poskytnúť všemožnú pomoc v prípade nehody, tiesne, núdzovéhopristátia na územíiného štá-tu. Štáty, ktorévypúšťajú akékoľvek objekty do kozmického priestoru majú medzinárodnoprávnu zodpovednosť za škody spôsobenétýmito objektmi, ktorésúspôsobenéinýmštátom, alebo objektom na Zemi. Za škody, ktoré súspôsobené na Zemskom povrchu, nesú tieto štátyabsolútnu zodpoved-nosť. Pri škodách mimo zemského povrchu vyplýva pre štátyzodpovednosť iba v prípade, že sa preukáže ich zavinenie. V prípade, že medzinárodná organizáciavypúšťa objekt do kozmu, a tento spôsobí škodu, táto organi-zácia nesie spoločnúzodpovednosť spolu s jej členmi za škoduspôsobenú inýmštátom, alebo občanom.
Mesiac a nebeské telesa spolu so prírodnými zdrojmi, ktorésú na týchto telesách, tvoria spoločné dedičstvo ľudstva. Ak by sa preukázala v budúcnostiprítomnosť nerastných surovín v takom množstve na nebes-kýchtelesách, že by bolo možnéťažiť ich, tak sa medzinárodnéspoloče n-stvo zaviazalo, žezaloží medzinárodnoprávny režim takejto ťažby, a cieľom takéhotomedzinárodnoprávneho režimuťažby bude bezpečnézískavanie prírodných zdrojov a surovín, ktoré sú napr. na Mesiaci, a samozrejme racionálna správa týchto zdrojov; a spravodlivé rozdelenie výhod, ktoré plynu z týchto zdrojov.
2.
O
BYVATEĽSTVO ŠTÁTU
Obyvateľstvo
Obyvateľstvo štátu –všetky FO/PO ktoré sa na území nachádzajú. Zo zásady zvrchovanosti vyplýva, žeštátna moc sa vzťahuje na všetko obyv a-teľstvo avýkon štátnej moci sa považuje za jednu zvecí ktoré svojím ch a-rakterom patria do vnútornej právomoci každého štátu. Voľnosť štátu je obmedzená medzinárodnými dohovormi, vktorých sa ustanovuje akým spôsobom sa má štát chovať voči svojim občanom aakým voči cudzincom.
Vzájomné uznanievnútroštátnych predpisov oštátom občianstve m e-dzi štátmi je predmetom Haagskeho dohovoru z roku 1930.
Tieto záväzky vyplývajú najmä z povinnosti rešpektovať základné ľu d-ské práva, dodržiavať zásady humanity alebo záväzok trpieť diplomatickú ochranu cudzích štátnych občanov. Okrem týchto obmedzení stanovujú isté obmedzenia aj bilaterálne zmluvy (najmä oprávnej pomoci a zmluvy o extradícii). Obyvateľstvo štátu sa rozdeľuje na niekoľko kategórií:
1. štátny občania 2. cudzinci 3. bezdomovci 4. utečenci
5. osoby, ktoré majú príslušnosť kinému štátu alebo sú bez štátnej príslušnosti ale štátpobytu im poskytuje politický azyl
Štátne občianstvo
Trvalý právny pomer, politicko-právny zväzok FO surčitým štátom z ktorého pre nich vyplývajú práva apovinnosti verejného charakteru. Spravidla trvá od narodenia až do smrti.
Spôsoby nadobúdania štátneho občianstva
V súlade so zásadami obyčajového medzinárodného práva je štát oprávnený priznať jednotlivcovi štátne občianstvo vtedy, ak medzi jednot-livcom a štátom existuje užší faktický vzťah:
2. OBYVATEĽSTVO
3. osvojenie cudzej osoby / legitimácia alebo adopcia 4. trvalý pobyt cudzinca na štátnom území
5. za určitých okolností aj prijatie verejného úradu 6. narodenie sa na štátnom území
3 základné princípy:
a) princíp práva krvi – ius sanguinis–po rodičoch
b) princíp práva územia – ius soli –podľa miesta narodenia c) kombinovaný princíp
Osobitnou kategóriou je opcia – nadobudnutie štátneho občania na základe prejavu vôle zainteresovanej osoby. Vyskytuje sa ojedinele, na základe medzinárodných zmlúv; pri postúpení územia. Vrámci medziná-rodných zmlúv vktorých sa rieši otázka opcie sa obyvateľom sa dáva právo buď všetkým ktorý na danom území žijú alebo niektorým kategóriám o b-čanom (príslušníci istej národnosti). Využíval sa najmä po 1. a 2. svetovej vojne. Z inštitútu opcie vychádzajú repatriačné zmluvy – umožňovali v y-sťahovalcom alebo ich potomkom návrat do štátu ich pôvodu azároveň nadobudnutie štátneho občianstva. Na Slovensku sa nadobúdanie a strata upravuje zákonom 40/1993 oštátnom občianstve apodľa tohto zákona na Slovensku rozoznávame 3 základné spôsoby nadobudnutia štátneho o b-čianstva:
1. narodením– v praxi princíp práva krvi, po rodičoch ak aspoň jeden je štátny občan, dieťa získava slovenské štátne občianstvo (malé výnimky)
2. osvojenie – ak bolo dieťa osvojené osvojiteľom sobčianstvom 3. udelením –udeľuje sa cudzincom, ktorý majú na území SR aspoň
5-ročný trvalý pobyt, počas tohto obdobia neboli právoplatne o d-súdený za úmyselný trestný čin, ovláda slovenský jazyk aspoň na minimálnej úrovni
Prípad
Nottebohm (rozsudok MSD, 1955)
Podmienkou naturalizácie je existencia užšieho vzťahu príslušnej osoby ku štátu (stále bydlisko na určitú dobu, rodinné vzťahy...). Neexistencia také-hoto vzťahu má vplyv na výkon diplomatickej ochrany štátom (Nottebohmom a Lichtenštajnskom), a tak Guatemala nemusela uznať lichtenštajnskéobčia n-stvo a Lichtenštajnsko nebolo oprávnené poskytnúť diplomatickú ochranu.
(Išlo tam ozhabanie majetku, on bol Nemec, 2. Svetová vojna).
Inštitút –dvojitého štátneho občianstva –neexistuje striktná jednotná úprava nadobúdania astraty štátneho občianstva (každý štát samostatne v rámci mantinelov ktoré dali medzinárodné dohovory), nastáva niekedy situácia, že viac štátov nazerá na jednu osobu ako svojho štátneho občia n-stva. Legislatíva EÚ smeruje kodstráneniu dvojitého občianstva. Bipolit nemôže sa dovolávať svojho iného občianstva voči štátu ktorého je tiež občanom. Práve zrizika možných komplikácií –Rada Európy prijala dohodu – máj 1963 – Dohoda o obmedzení prípadov viacnásobného občianstva a vojenských povinností vprípade viacnásobného občianstva. Vojenská povinnosť –zostáva na voľbe bipolita vktorej krajine si ju splní.
Strata a zánik
štátneho občianstvo
Inštitút straty azániku nie je upravený pravidlami MP, riadi sa vnútr o-štátnymi predpisy. Okrem smrtištáty uznávajú aj prepustenie zo štátneho
zväzku a v niektorých prípadoch aj odňatie štátneho občianstva. Inštitút odňatia je vEÚ diskutabilný, bol využívaný v Československu, dnes už nie (ústava). Občan smie požiadať oprepustenie zo štátneho zväzku –má prá-vo sa zdať občianstva, okrem prípadu, kedy by sa mal stať bezdomovcom. Výnimkou je ak nadobudol štátne občianstvo podvodom. Odňatie najmä v prípadoch ak vstúpi do ozbrojenej zložky iného štátu, ak koná proti záu j-moch štátu, prípadne ak má dlhší čas trvalý pobyt mimo územia štátu.
Nie je možné odňať občianstvo ak by sa mal stať bezdomovcom okrem jednej výnimky –ak bolo získané podvodom.
Všeobecná deklarácia ĽP:
2. OBYVATEĽSTVO
Európsky dohovor o občianstve, 1997:
- strata občianstva ex lege - dobrovoľné nadobudnutie iného občia n-stva
- nadobudnutie občianstva na základe podvodného konania, zatajova-nia skutočností
- dobrovoľná služba v cudzích vojenských jednotkách - jednanie poškodzujúce záujmy zmluvnej strany - nedostatok skutočného puta m/ štátom a jednotlivcom - štát nesmie:
– odňať občianstvo ak by sa osoba stala bezdomovcom (okrem po d-vodného konania)
– požadovať vzdanie sa občianstva iného štátu ako podmienku pre nadobudnutie / znovunadobudnutie jeho občianstva
Štát musí dovoliť aby sa osoba vzdala jeho občianstva pokiaľ sa nest a-ne bezdomovcom.
Odňatie občianstva proti vôli jednotlivca – nie v štátoch dodržiavajú-cich ĽP, ale môže byť vprípadoch:
- vstup do vojenskej, verejnej služby v inom štáte - dlhotrvajúci pobyt v cudzine
- poškodzovanie záujmov štátu
Cudzinec
FO, ktorá nie je občanom štátu pobytu ale má štátnoobčiansky vzťah k inému štátu. Postavanie cudzincov, právo vstupu, pobytu upravuje vnú t-roštátna legislatíva, každý štát je však povinný rešpektovať zásady MP, ktoré upravujú postavenie cudzincov. Na Slovensku upravuj zákon 48/2002 o pobyte cudzincov (upravený po vstupe do EÚ). V súčasnosti väčšina štá-tov uplatňuje individuálny spôsob prístupu (udeľovanie víz –vstupné alebo tranzitné). Štáty uzatvárajú dohody obezvízovom styku.
Vízum
vstupu/tranzitu nie na pobyt. Prostredníctvom víz sa upravuje a reguluje pripustenie cudzincov na územie štátu. Cudzinec na území štátu pobytu je vždy podriadený jeho suverénnej moci – povinný rešpektovať právny po-riadok štátu vktorom sa nachádza. Istú výnimku ztejto povinnosti majú cudzinci, ktorý využívajú diplomatické výsady aimunity. Výkon suverénnej moci štátu pobytu je modifikovaný tým, že cudzinec je viazaný svojmu štátu záväzkom ako štátny občan. Právne postavenie cudzincov má osobi t-ný režim –spravidla je založený na reciprocite –na vzájomnom poskytov a-ní práv cudzincom štátmi. Prax pozná niekoľko druhov cudzineckých rež i-mov, tešia sa osobitnému režimu:
1. národný režim –vnútroštátne normy platia aj pre cudzincov, n e-znamená to asimiláciu cudzincov. Rozdiel vrealizácii politických práv cudzinca
2. zmluvný režim –úprava práv apovinností cudzincov založená na osobitnej zmluve
Zmluvné režimy:
a) režim najvyšších výhod –Záväzok zmluvných strán že svojim príslušní-kom budú poskytovať najvyššie práva avýhody. Snaha väčšiny štátov b) špeciálny režim –štát upravuje práva a povinnosti cudzincov na rozdiel
od práv apovinností občanov osobitnými normami. Tiet osobitné normy môžu vrôznych smeroch diskriminovať.
c) režim preferenčný – založený na poskytovaní viacerých práv cudzi n-com istého štátu, ktoré sa neposkytujú občanom tretích štátov
d) minimálny štandard8– základné práva vyplývajúce zMP, ktoré je po-vinnýkaždý štát povinný poskytnúť –rešpektovať ako ľudskú osobnosť, chrániť arešpektovať základné osobné amajetkové práva. Každý štát má povinnosť cudzincov chrániť pred útokmi, ktoré by ohrozovali ich zdravie alebo majetok, povinnosť chrániť rovnakým spôsobom ako to realizuje pri ochrane svojich občanov. Povinnosť umožniť prístup na súdy aúrady.
2. OBYVATEĽSTVO
Vyhostenie
K vyhosteniu nesmie dôjsť bezdôvodne, iba ak cudzinec poškodzuje alebo ohrozuje bezpečnosť a poriadok v štáte pobytu. Zároveň aj z morálnych dôvodov, vprípade ak cudzinec pácha trestnú činnosť, ak má nedostatok existenčných prostriedkov.
Bezdomovci
Cudzinci, ktorí nemajú štátoobčiansky pomer kžiadnemu štátu – apoli-ti. To znamená, nad bezdomovcami žiadny štát nevykonáva diplomatickú ochranu. Aj bezdomovci vznikajú zdôvodu nejednotnej úpravy štátneho občianstva. Bezdomovci od narodenia – ak narodený bezdomovcom v krajine, ktorá upravuje občianstvo podľa práva krvi. Ale aj osoby ktoré stratili občianstvo bez toho aby získali iné. Snaha eliminovať množstvo bezdomovcov a čiastočne aj chrániť ich postavenie. Dohovor o postavení
osôb bez štátnej príslušnosti– 1954. Zmluvné strany sa zaviazali poskytnúť bezdomovcov obdobný režim ako utečencom svýnimkou práva na z a-mestnanie a práva na združovanie. 1961 na pôde OSN o znížení počtu be z-domovcov –hľadá sa spôsob ako znížiť počet bezdomovcov –nájdené deti bez preukázania štátneho občianstva –bude sa naňho pozerať ako na dieťa ktoré sa narodilo štátnym občanom toho štátu.
Utečenci
Osoby, ktoré opustili územie svojho štátu za mimoriadnych okolností a nemôžu alebo sa nechcú vrátiť späť. Mimoriadne okolnosti vyvolané vojenským konfliktom alebo občianskou vojnou. Ich postavenie upravuje dohovor o postavení utečencov 1951, 1967 prijatý protokol oprávnom postavení utečencov. Žiadajú opriznanie štatútu utečenca po prekročení hraníc štátu do ktorého prišli, podľa všeobecne zaužívanej praxe sa post a-venie utečenca prizná cudzincovi, ktorý má vštáte, ktorého je štátnym občanom odôvodnený strach z prenasledovania a to z dôvodu rasy, náb o-ženstva, národnosti, príslušnosti kurčitej sociálnej skupine alebo pre jeho politické presvedčenie.
a-nu štátu, ktorého občianstvo získal. Štatút sa neprizná ak sa dobrovoľne zdržiava vštáte ktorý opustil. Ani ak spáchal trestný čin proti mieru, ľu d-skosti alebo spáchal vojnový zločin.
K ochrane utečencov slúžia aj ustanovenia ovyhostení. Zmluvné štáty (1951) sa zaviazali že nevyhostia utečenca okrem prípadov, ktoré sú odôvodnené bezpečnostnými otázkami alebo verejným poriadkom. Aj v prípade že príde k rozhodnutiu o vyhostení utečenca zákonnou cestou, utečenec má mať právo brániť sa, ale ani vtom prípade že sú dôvody na vyhostenie nesmie ho vyhostiť na hranice ktoréhokoľvek štátu, kde hrozí že by bola ohrozená jeho sloboda alebo zdravie.
Zákon o postavení utečencov, ktorý im priznáva rovnaké postav e-nie ako občanom s výnimkami : nemá volebné právo, nepodlieha brannej povinnosti, môže vykonávať zárobkovú činnosť len za podmienok stanov e-ných osobitnou úpravou pre cudzincov. Môže nadobúdať nehnuteľný m a-jetok len za podmienok osobitne stanovených pre cudzincov.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov,
Založený 1951 Valným zhromaždením OSN. Vtom čase shlavným ci e-ľom pomôcť 1,5 mil. utečencov po 2. svetovej vojny. Dnes je úloha sústr e-dená na dohliadanie na dodržiavanie dohovoru opostavení utečencov. Povinný získavať od zmluvných strán údaje outečencoch, informácie ktoré sa týkajú legislatívy vto ktorom štáte, ktorá má dopad na postavenie ut e-čencov.
Ženeva, pobočka v Bratislave; v minulosti pôsobil Ján Šikuta (teraz su d-ca ESĽP) – teraz (2007) Kresák (odborník na ústavné právo).
Právo diplomatickej ochrany
2. OBYVATEĽSTVO
určitý analogický vzťah kštátom občianskoprávneho vzťahu (najmä pri PO aby bolo sídlo vštátektorý poskytne ochranu, alebo zriadená podľa prá v-neho poriadku štátu ktorý má poskytnúť ochranu, alebo príslušníci štátu ktorý bude poskytovať diplomatickú ochranu vlastnia väčšinu kapitálu spo-ločnosti).
9Štátna príslušnosť PO podľa
a) kde má sídlo b) stredisko činnosti
c) právo podľa ktorého bola založená
d) princíp kontroly (podľa osôb, ktoré ju ovládajú) Lode/lietadlá –územnú výsosť vykonáva štát
Extradícia – vydanie št. občana do iného štátu za účelom trestného stíhania alebo výkonu trestu.
Odovzdanie – pojem, ktorý používa Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu
P
rípad Interhandel
Išlo oporušenie medzinárodného práva voči cudzincom. Vtomto prípade prišlo kzamietnutiu žaloby zdôvodu nevyužitia všetkých opravných pr o-striedkov. Diplomatickú ochranu je možné vykonávať až po vyčerpaní vnútr
o-štátnych prostriedkov.
Prípad Soering
(ESĽP)
Jens Soering se narodil v roce 1966 v Německu a v 11 letech se jako n
ě-mecký státní příslušník odstěhoval srodiči do USA. V roce 1986 byl obviněn,
že vbřeznu 1985 zavraždil rodiče své přítelkyně vjejich domě ve státě Virg i-nia, USA. V té době se nalézal ve vězení ve Velké Británii. V červenci 1986 p
o-žádala vláda USA o jeho. Vbřeznu 1987 požádala o jeho vydání rovněž vláda
SRN, aby mohl být podroben vyšetřování ztéhož trestného činu. Trest smrti byl v Německu zrušen. Státní žalobce státu Virginia ujistil Velkou Británii, že
pan Soering bude souzen pro trestný čin dokonané vraždy, zároveň potvrdil svůj záměr žádat vtomto případě pro obžalovaného trest smrti.
Při řízení o vydání ve Velké Británii předložil pan Soering důkazy, že
v době spáchání trestného činu trpěl vážnou duševní poruchou, soud však
rozhodl, že vtomto případě existuje dostatek důvodů pro jeho vydání.
V rámci řízení ve Velké Británii vyčerpal Jens Soering všechny dostupné
opravné prostředky. Dne 8.července 1988 se obrátil na Evropskou komisi pro lidská práva a dovolával se porušení článku 3 Evropské úmluvy o lidských právech. Dne 3.srpna 1988 podepsalo ministerstvo vnitra Velké Británie
pří-kaz k vydání pana Soeringa do USA, ale podle ustanovení Štrasburských pr
o-tokolů I.B a I.C o prozatímních krocích nebyl pan Soering do USA vydán.
Soud s ohledem na velmi dlouhé časové období strávené ve středisku sm r-ti v takto extrémních podmínkách, a kosobním okolnostem žadatele, zvláště
jeho věku a mentálního stavu vdobě vdobě činu, žadatelova extradice do USA by ho vystavila reálnému riziku zacházení nad rámec čl.3. Bližší uvážení pří-pustnosti je, že ve zvláštní situaci legitimním účelem extradice by bylo dosaž
e-no jiného prostředku, který by nedosáhl určené intenzity. Rozhodnutí
3. PRÁVNY REŽIM MORÍ A VZDUŠNÉHO PRIESTORU
3.
P
RÁVNE REŽIMY MORA A
VZDUŠNÉHO
PRIESTORU
Právny režim vzdušného priestor
u
Vzdušný priestor je priestor nad štátnym územím, sklad sa z priestoru nad suchozemským územím, z priestoru nad vnútrozemskými vodami a územia vôd amôr. Siaha až po hranicu kozmického priestoru (cca 100 km). Podlieha výlučne suverénnej moci štátu. Využitie vzdušného priestoru cudzími lietadlami je možné len so súhlasom územného suverénna –týmto sa režim líši od režimu pri pobrežných vodách.Potvrdila to Chicagská d o-hoda z roku 1944. Iný režim má vzdušný priestor nad voľným morom – voľne prístupný, bez rozdielu, za dodržania pravidiel lietania podľa Chica g-skej dohody.
Režim
vnútrozemských riek
Vnútrozemské rieky –vodné plochy, ktoré sa nachádzajú na území štá-tu a sú obklopené suchozemským územím štátu, teda podliehajú jeho s u-verénnej moci.
Poznáme aj pohraničné rieky, po ktorých prechádza štátna hranica. Ich právny režim je upravený tak, že podliehajú suverénnej moci každého p o-brežného štátu tou časťou, ktorá je vnútri jeho štátneho územia. Voľnosť teritoriálneho štátu vprípade pohraničných riek je limitovaná pravidlami MP, ktoré sa riadia zásadami dobrých susedských vzťahov zktorých vyplý-va že pobrežné štáty majú právo používyplý-vať hraničné rieky rovnako a proporcionálne tomu, akú časť hraničnej rieky ovládajú.
Mnohonárodné rieky –pretekajú postupne územím dvoch alebo viac štátov, podliehajú suverénnej moci štátov na úsekoch pretekajúcich cez ich štátne územie.
Právny režim morí
Dohovoro medzinárodnom morskom práve (1982) upravuje využí-vanie morí, oceánov ako aj morského dna aťažbu n e-rastných surovín zmorského dna.
Poznáme tieto inštitúty:
Pobrežné more
Zvrchovanosť pobrežné-ho štátu sa rozširuje za jepobrežné-ho pevninské územie avnútorné vody o takzvané pobrežné more. Každý pobrežný štát má právo si určiť šírku svojho pobrežného mora. Dohovor určil hranicu max. 12 námo r-ných míľ. Táto hranica sa
meria od takzvanej základnej línie pričom obvyklou základnou líniou je čiara najmenšieho odlivu pozdĺž pobrežia tak ako je zakreslená v námorných mapách. Podľa dohovoru: lode všetkých štátov majú právo pokojného prechodu pobrežným morom = bez toho, aby loď vplávala do vnútorných vôd alebo sa zastavila naprístavnom zariadení nachádzajúcim sa aj mimo vnútorných vôd. Tento prechod musí byť rýchly a neprerušovaný.Ak nastane nepredvídateľná udalosť – doba zastavenia / kotvenia musí byť na minimálnu dobu, ktorá je potrebná.
3. PRÁVNY REŽIM MORÍ A VZDUŠNÉHO PRIESTORU
oslabenie bezpečnosti.Pobrežný štát môže prijímať zákony/predpisy ktoré sa dotýkajú pokojného prechody pobrežným morom ale vsúlade s Dohovorom z 1982.
S
úostrovný štát
Štát, ktorý sa skladá zjedného alebo viacerých súostroví, pričom súo s-trovie = skupina ostrovov vrátane častí ostrovov, ktoré sú vzájomne s poje-né vodami a inými prírodnými útvarmi, navzájom úzko súvisia a spolu tvo-ria jeden zemepisný, ekonomický apolitický celok. Zvrchovanosť súostro v-ného štátu sa vzťahuje na vody ohraničené základnými líniami. Zvrchov a-nosť sa vzťahuje aj na vzdušný priestor nad súostrovím a súostrovnými vodami, na morské dno, ktoré sa nachádza vtýchto súostrovných vodách (vrátane prírodných zdrojov).
Priľahlá zóna
Pásmo, ktoré prilieha bezprostredne k pobrežnému moru a nepresahuje šírku 24 námorných míľ od základnej línie; v tomto pásme vykonávajú pobrežné štáty kontrolu cudzích lodí, potrebnú k tomu aby sa zabránilo porušovaniu jeho colných, prisťahovaleckýchzdravotných ainých právnych predpisov, tak isto aby bolo potrestané porušenie daných zák o-nov ku ktorému došlo na jeho území prípadne vpobrežnom mori.
Výlučná ekonomická zóna
Nachádza sa za priľahlou zónou, v zmysle Dohovoru z 1982 definujeme ju ako oblasť za pobrežným morom apriľahlou zónou amôže siahať najviac do vzdialenosti 200 námornýchmíľ10od základnej línie.
V tomto pásme (už voľného mora) vykonáva pobrežný štát zvrchované práva zamerané na výskum, využívanie nerastného bohatstva a výlov rýb. Iné štáty môžu vy u-žívať toto pásmo kplavbe lodí, preletu lietadiel ale aj ku kladeniu podmo r-ských káblov, prípadne potrubí ale aj iným spôsobom využívať more (sp o-jené sprevádzkou lodí, lietadiel, potrubí, káblov) –pri výkone svojich práv majú povinnosť brať ohľad na pobrežný štát asú povinné dodržiavať pre d-pisy ním prijaté.
10
nautical mile– môže sa prekladať aj ako morská míľa; 1 námorná míľa [n.m.] =
Kontinentálny šelf
Podmorská plytčina; Dohovor z roku 1982 ju definuje ako pásmo, ktoré zahŕňa morské dno apobrežie, ktoré leží za hranicami pobrežného mora po celej prirodzenej dĺžke pevninského územiaaž kvonkajšej hranici kont i-nentálneho okraja, alebo do vzdialenosti 200 námorných míľ od zákla d-ných línií.Pobrežné štáty majú vtejto oblasti právo využívať prírodné b o-hatstvo (najmä ťažba nerastného bohatstva), pokiaľ pobrežný štát vykoná-va ťažbu nerastných surovín vo vzdialenosti viac ako 200 námorných míľ od pobrežia – má povinnosť časť výťažku odovzdávať medzinárodnej organ i-zácii pre morské dno11
.
Morský prieplav a
morský prieliv
Morské prieplavy alebo kanály sú umelo vybudované morské cesty spájajúce dve moria, sú súčasťou územia pobrežného štátu a tie prieplavy, ktoré majú všeobecný význam ako medzinárodné dopravné cesty sa riadia zvláštnym zmluvným režimov, zpravidla bývajú otvorené prelode všetkých štátov.
Morský prieliv je prirodzená vodná cesta, ktorá spája dve moria, ich právny režim nie je jednotný. Pri prielivoch je zväčša upravený právny re-žim osobitnými zmluvami ale existuje inštitút tranzitného prechodu, kt o-rému sa nesmie brániť svýnimkou prípadu ak je prieliv tvorený ostrovom štátu hraničiaceho s prielivom a jeho pevninskou časťou. Tranzitným pr e-chodom sa rozumie výkon slobody plavby a preletu výlučne scieľom n e-prerušovaného arýchleho tranzitu prielivom medzi jednou časťou šíreho mora a inou časťou šíreho mora.
Voľné more
Voľné more definujeme ako všetky časti mora, ktoré nie sú zahrnuté do výlučnej ekonomickej zóny, do priľahlej zóny apobrežného mora, alebo do vnútorných vôd štátu alebo do súostrovných vôd súostrovného štátu. Šíre more je otvorené všetkým štátom. Sloboda využívania sa uplatňuje za
3. PRÁVNY REŽIM MORÍ A VZDUŠNÉHO PRIESTORU
podmienok stanovených Dohovorom z roku 1982 a pre pobrežné alebo vnútrozemské štáty znamená:
slobodu plavby,
slobodu preletu,
sloboda kladenia podmorských káblov a diaľkových potrubí,
slobodu budovania umelých ostrovov a iných zariadení vsúlade s pravidlami MP,
slobodu rybolovu a
slobodu vedeckého výskumu.
Všetky tieto slobody môžu využívať všetky štátu sohľadom na zá-ujmy iných št. Šíre more je určené na mierové účely ažiadny štát si nesmie robiť nárok na podrobenie akejkoľvek časti šíreho mora do svojej zvrch o-vanosti. Každý štát má právo aby na šírom mori plávali lode pod jeho vla j-kou. Je na rozhodnutí každého štátu aby udelil svoju štátnu príslušnosť lodiam, ktoré budú plávať pod jeho vlajkou. Každá loď má povinnosť plá-vať pod vlajkou iba jedného štátu.
Každý štát má povinnosť vykonávať účinne jurisdikciu a kontrolu v správnych, technických asociálnych záležitostiach nad loďami, ktoré plávajú pod jeho vlajkou. Vojnové lode využívajú na šírom mori úplnú im u-nitu z jurisdikcie akéhokoľvek štátu, okrem toho, pod ktorého vlajkou plá-vajú.
4.
Z
AHRANIČNÉ VZŤAHY
Orgány štátu pre zahraničné vzťahy
Štát vystupuje navonok prostredníctvomštátnych orgánov. Slovenský právny poriadok definuje ako osoba/osoby ktoré konajú azaväzujú štát
v pomere k iným štátom a medzinárodným organizáciám aštát tieto
orgány určuje/vymedzuje svojou legislatívou. Podľa miesta výkonu fun k-cií:
a) vnútroštátne orgány b) zahraničné orgány
a) Vnútroštátne orgány pôsobia vrámci štátu,
a. ústavné –hlava štátu, vláda, minister zahraničných vecí – majú repr e-zentatívny charakter amôžu vmene štátu konať arokovať vo všetkých zahraničnopolitických otázkach bez osobitného splnomocnenia.
b. ostatné – rezortný ministri (okrem ministra zahraničných vecí) ktorý konajú vmene štátu ale iba vo vymedzených otázkach, v obmedzenom rozsahu, ktorý je daný plnou mocou.
b) Zahraničné orgánypôsobia na území iného štátu alebo vsídle medziná-rodnej organizácie:
diplomatické misie
osobitné misie
stále misie pri medzinárodných organizáciách
delegácie na medzinárodných konferenciách
konzulárne úrady podľa rozsahu plných mocí
a. diplomatické orgány – sú oprávnené rokovať akonať za štát vo veciach politických; diplomatické misie, osobitné misie, stále misie pri medzinárodných organizáciách adelegácie na medzinárodných konferenciách
4. ZAHRANIČNÉ VZŤAHY
podľatrvania ich plných mocí
a. stále orgány – sú poverené stálym zastupovaním štátu; diplom a-tické misie, stále misie pri medzinárodných orgány akonzulárne úrady
b. dočasné orgány – sú poverené len časovo obmedzenými úlohami; osobitné misie, delegácie na zasadnutí konferencie, prípadne zá-stupcovia štátu pri ceremoniálnych úkoloch
Diplomatická misia
Dlhé stáročia boli diplomatické styky regulované obyčajovom prá-ve. Viedenský dohovor o diplomatických stykoch 1961, ktorý definuje di p-lomatickú misiu ako zborový, stály adiplomatický orgán štátu pre medz i-národné styky pôsobiaci vzahraničí. Skladá sa z viacerých členov a teda podieľa sa na zabezpečovaní úloh pre oblasť zahraničnej politiky SR a vzťahov SR kostatným štátom. Zabezpečuje realizáciu zahraničnej polit i-ky SR v oblasti bilaterálnych vzťahov, voblasti zahranično-politických vzť a-hov ale aj bezpečnostných a ekonomických záujmov SR spojených snašimi integračnými snahami v Európe, resp. vo svete. Činnosť diplomatickej misie je riadená Ministerstvom zahraničných vecí. Aj vrámci diplomatickej misie je funkcia konzulárnej činnosti vrámci diplomatickej misie.
Vedúci diplomatickej misie je veľvyslanec, ktorý je z poverenia prezidenta SR predstaviteľom Slovenska vštáte akreditácie. V prípade že veľvyslanec nie je menovaný zastupuje SR v plnom rozsahu charge d´ affa-ir12, ktorý je menovaný ministrom zahraničných vecí. Ďalej diplomati, a d-ministratívno-technický personál (hospodárenie s majetkom SR, financia-mi).
Diplomati– diplomatická hodnosť (udelená ministrom, presne stan o-vené pravidlá, po odpracovaní určitého počtu rokovaž po radca vyslanec):
(1) atašé
(2) tretí tajomník (3) druhý tajomník (4) prvý tajomník
(5) radca
(6) radca vyslanec (7) veľvyslanec
Okrem diplomatickej hodnosti rozoznávame aj funkcie diplomatov; napr.: druhý tajomník je charge d´ affair.
Stále misie
Vychádzame z Dohovoru. Zastupuje SR v medzinárodných organizá-ciách, rokuje s medzinárodnými organizáciami a ich orgánmi a spolupracuje s vyslanými delegáciami SR pri ich rokovaniach s medzinárodnými organizáciami. Činnosť sa podobne ako diplomatická misia riadi pravidlami Dohovoru. Diplomatov na stálu misiu vysiela mini s-terstvo zahraničných vecí. Stála misia má svojho vedúceho (obyčajne veľ-vyslanec), diplomatov a administratívno-technický personál.
Konzulárny úrad
Neplnia funkcie politické, vykonávajú konzulárne funkcie, ktoré vyplý-vajú zViedenského dohovoru okonzulárnych stykoch 1963, prípadne z dvojstranných konzulárnych dohovorov medzi SR a krajinou kde je konzu-lát zriadený. Riadi ho MZV avedúceho konzulárneho úradu menuje mini s-ter zahraničných vecí. Vedúci – generálny konzul. Konzulárne hodnosti (upravuje Dohovor):
1. generálny konzul 2. konzul
3. vicekonzul
4. konzulárny úradník
Honorárny konzul –čestná funkcia, nie stály zamestnanec MZV SR, ale občan štátu v ktorom SR honorárny konzulát zriaďuje => honorárny konzul nebude dostávať za svoju činnosť plat, bude plniť niektoré konzulárne funkcie a bude podriadený veľvyslancovi vkrajine pôsobenia alebo gen e-rálnemu konzulovi. Funkcie ktoré bude plniť viac-menej vychádzajú zo vzájomného dohovoru generálneho konzula shonorárnym. Ale všeobecne plní skôr funkcie ekonomicko-obchodné apropagačné a v obmedzenej miere aj funkcie vyplývajúce z konzulátu– súvisiace s ochranou práv a záujmov slovenských občanov vzahraničí.
4. ZAHRANIČNÉ VZŤAHY
(potvrdenie občianstva, prepustenie zobčiansko-právneho vzťahu), tres-tnoprávna zodpovednosť –právo žiadať kontakt s konzulom.
Úloha p
rezidenta v
oblasti zahraničných
vzťahov
Návrh na vymenovanie veľvyslanectva minister. Hlava štátu môže neodovzdať poverovacie listiny. Prezident SR pokiaľ ide o zahranično -politické styky plní reprezentatívnu funkciu amôže vmene štátu rokovať o všetkých zahranično-politických otázkach bez toho aby na to potreboval osobitné splnomocnenie. Prezident prijíma, poveruje aodvoláva vedúcich diplomatických misií. Prezident nepotrebuje splnomocnenie na uzatvár a-nie medzinárodných zmlúv.
Minister dá návrh na vymenovanie veľvyslanca–návrh schváli vláda – prijme prezident –vydajú sa poverovacie listiny –druhá strana vydá agré-ment – vydásúhlas so vstupom veľvyslanca – až po tomto súhlase vydá prezident poverovacie listiny.
Krajina vyslania sa vyjadruje aj ku generálnemu konzulovi – vydá sa exekvátur.
Výsady a
imunity hlavy štátu
13Počas pobytu prezidenta na území iného štátu požíva hlava štátu podľa tra-dičného14 medzinárodného práva výsady a imunity vo väčšom rozsahu ako diplo-matický zástupcovia podľa Viedenského dohovoru o diplodiplo-matických stykoch z roku 1961.Výsady a imunity hlavy štátu zahŕňajú:
a) právo na pocty (slávnostné prijatie najvyššími štátnymi orgánmi, po-skytnutie vojenských pôct)
b) právo používať vlajku a štátny znak na rezidencii a dopravných pro-striedkoch
c) právo na zvláštnu ochranu osobnej nedotknuteľnosti a bezpečnosti; fyzické alebo morálne útoky sa považujú za urážku jeho štátu a zodpovednosť nesie štát pobytu
d) právo vykonávať vládne funkcie aj v čase pobytu, napr.: podpisovať zákony, vymenovávať štátnych funkcionárov
e) sloboda styku s orgánmi vlastného štátu aj iných štátov, bez cenzúry, s právom použitia šifry a kuriéra
f) nedotknuteľnosť obydlia, domu, vagónu, lodi, lietadla, auta g) vyňatie z trestnej a civilnej jurisdikcie štátu pobytu
h) oslobodenie od daní a poplatkov, vrátane colných poplatkov za predmety osobnej potreby.
Manželka hlavy štátu, ako aj členovia jeho rodiny, požívajú rovnaké výhody, ak cestujú spolu s hlavou štátu. Iným osobám, ktoré ho sprevádzajú sa poskytujú plné diplomatické výsady a imunity.
Minister zahraničných vecí
Zaraďujeme do kategórie vnútroštátnych ústavných orgánov pre m e-dzinárodné styky.
Medzinárodná organizá
cia
Je združenie štátov, ktoré vznikne na základe medzinárodnej zml u-vy (aspoň 3 štáty), má trvalý charakter, má vlastné orgány prostredníctvom ktorých sa usiluje odosiahnutie cieľov vytýčených vjej základnom dok u-mente. Viedenský dohovor ozastúpení štátov v ich stykoch s medzinárodnýmiorganizáciami univerzálnej povahy z roku 1975 – Doho-vor upravuje vzťahy medzi štátmi amedzinárodnými organizáciami, neu p-ravuje však komplexne ale zatiaľ len čiastkovo akonkrétne sa zameriava na problematiku sídla anáslednej medzinárodno-právnej subjektivity medz i-národných organizácií ako aj úprava postavenia výsad aimunít zastúpeniu štátov vmedzinárodných organizáciách (stálych misií aich pracovníkov).
Základná črta dohovoru vychádza zo zásady, prihliada na funkčnú i reprezentatívnu povahu stálych misií. A nerobí rozdiel medzi stálymi m i-siami štátov (členov organizácie) astálymi misiami pozorovateľmi. Stále misie predstavujú orgány reprezentujúcevysielajúci štát v medzinárodných organizáciách. obdobne ako diplomatické misie ktoré reprezentujú štát v prijímajúcom štáte. Tento dohovor poskytuje stálym misiám a ich pra-covníkom rovnaké postavenie a rovnaký okruh výsad aimunít ako majú diplomatický pracovníci.
Delegácie zastupujú apredstavujú na konferenciách vysielajúci štát, a teda aj predstaviteľom/zástupcom týchto delegácií ponúka Dohovor obdobný rozsah výsad aimunít aký je poskytovaný personálu diplomati c-kých misií.
5. MEDZINÁRODNÉ ORGÁNY A ORGANIZÁCIE
5.
P
RÁVO MEDZINÁRODNÝCH
ORG
Á
NOV A
ORGANIZÁCIÍ
Právo medzinárodných orgánov aorganizácií je odvetvie medzináro d-ného práva,ktoré obsahuje zásady, inštitúty a normy, upravujúce vznik,
funkcie, štruktúru, procedurálne predpisy a činnosť medzinárodných or-gánov a organizácií.
Medzinárodné orgány – orgány, ktoré sú vytvorené na základe medzinárodnej zmluvy / dohody štátov. Konajú v mene viacerých štátov. Ustanovujú sa dohodou účastníckych štátov.
Medzinárodná organizácia (MO) – združenie štátov, ktoré boli zriadené na základe právneho, pričom majú vlastné orgány, trvale vykoná-vajúsvoje úlohy aplnia svoje funkcie. Napĺňajú ciele ktoré si medzinárodné organizácie stanovili vo svojich zakladajúcich dokumentoch. Zakladajú sa medzinárodnou zmluvou. Táto má odlišnú štruktúru i obsah ako bežné medzinárodné zmluvy, ktoré iba regulujú vzťahy medzi štátmi. Zmluva o medzinárodnej organizácii je jej zakladajúcou listinou, obsahuje štatút MO, obsahuje definíciu cieľov, štruktúru MO, jej kompetencie, rozpočet,
majú MP subjektivitu – nie je pôvodná ani ne-obmedzená ako pri štátoch, je odvodená od členov MO a obmedzená je iba na plnenie úloh, ktoré jej boli stanovené
konajú priamo ako spo-ločné orgány účastníc-kych štátov
majú svoje vlastné orgány – a tie v medziach presne stanovených kompetencií konajú v mene medzinárodnej organizácie
Rozdelenie
medzinárodných
orgánov
a
organizácií
medzinárodné organizácie/orgány podľa zloženia:(a) zborové – zložené zviacerých účastníkov alebo členov; (OSN; konf e-rencie)
medzinárodné organizácie/orgány podľa počtu účastníkov arozsahu či n-ností:
(a) univerzálne–takmer všetky štáty sveta (OSN, Viedenská konferencia o zmluvnom práve 1968-69)
(b) partikulárne–ich účastníkmi ačlenmi iba niekoľko krajín (EÚ)
(c) regionálne – účastníkmi alebo členmi štáty určitého regiónu (Liga arabských štátov, KBSE)
medzinárodné organizácie/orgány podľa doby trvania: (a) stále –podľa vôle štátov pôsobiť trvale (OSN)
(b) dočasné –zriadené len na obmedzenú dobu, s cieľom splniť určitý cieľ (Viedenská konferencia ozmluvnom práve 1968-1969)
medzinárodné organizácie/orgány podľa obsahu činnosti:
(a) politické – plnia politické úlohy, najmä udržanie mieru, bezpečnosti, koordinácia a spolupráca vrôznych oblastiach MP (Konferencia OSN pre odzbrojenie)
(b) správne – splnomocnené na výkon administratívnych, technických, kontrolných ainformačných funkcií najmä v oblasti ekonomiky, vedy, techniky, zdravotníctva, dopravy, a humanitárnych otázok (WHO) (c) na urovnávanie medzinárodných sporov – tieto orgány aorganizácie
plnia najmä sprostredkovateľské, vyšetrovacie, rozhodcovské alebo súdne funkcie
(d) právotvorné –medzinárodné orgány aorganizácie ktoré pomáhajú pri vypracovávaní apredkladaní medzinárodných zmlúv alebo dohôd (Vi e-denská konferencia ozmluvnom práve 1968-1969)
Medzinárodné konferencie (medzinárodné orgány)
Medzinárodné konferencie sú najdôležitejšie medzinárodné orgány ktoré zohrávajú významnú úlohu pri mnohostrannej diplomacii a pri prero-kúvaní medzinárodných zmlúv; zhromaždenie zástupcov jednotlivých štá-tov splnomocnených prerokovať avyriešiť určité otázky spoločnéhozá-ujmu.
5. MEDZINÁRODNÉ ORGÁNY A ORGANIZÁCIE
Podľa predmetu rozlišujeme:
a) politické – prioritne na prerokovanie politických a bezpečnostných otázok a príprave príslušných medzinárodných dohovorov (Zákaz p o-kusov s jadrovými zbraňami, Dohovor o nešírení jadrových zbraní)
b) hospodárske –zameriavajú sa na riešenie rôznych hospodárskych
otá-zok a rokovanie s hospodárskou oblasťou súvisiacich medzinárodných dohovorov (Medzinárodná konferencia o obchode a rozvoji, Ženeva 1964)
c) diplomatické – v úzkom slova zmysle, za účelom rokovaní o medzinárodných zmluvách, ošpeciálnych právnych otázkach (Vi e-denská konferencia okonzulárnych stykoch 1963)
d) mierové – zvolávané po ukončení vojny scieľom podpisu mierových dohôd/zmlúv sporazenými štátmi (Parížska mierová konferencia 1919, Parížska mierová konferencia 1947)
MPV nemá žiadne pravidlá pre zvolávanie medzinárodných konf
e-rencií, obvykle sa zvolávajú ziniciatívy jedného alebo viacerých štátov, alebo ich zvolávajú medzinárodné organizácie (veľký počet napr. VZ OSN), vo výnimočných prípadoch aj mimovládna medzinárodná organizácia prí-padne jednotlivec (prvá medzinárodná konferencia červeného kríža 1864). Samotnému zvolaniu predchádzajú diplomatické rokovania medzi eventuálnymi účastníkmi. Cieľom rokovaní je zblížiť názory zúčastnených a dohodnúť sa na programe rokovania, kvôli snahe aby konferencie skončili úspešne. Čo sa týka miesta, medzinárodná prax ukázala, že vprípadoch keď sa koná konferencia, kde sa stretáva dva alebo viac sporových strán zväčša sa stretávajú na medzinárodnej pôde (Ženeva, Helsinki, Viedeň).Iná situácia je na právotvorných konferenciách. Pokiaľ sa jedná o doplnenie alebo pozmenenie už existujúceho dohovoru, koná sa zväčša v mieste podpísania pôvodného dohovoru. Pri mierových konferenciách v minulosti sa konali buď v krajinách porazených, alebo vo víťaznej krajine. Pokiaľ nie sú špeciálne dôvody prečo by sa mala uskutočniť vurčitom štáte je možné aby sa konala v krajine, ktorá iniciovala vznik konferencie.
